sfera.pravy.net

[honey]

no jo, no, ale aby se to jednou nezvrhlo. Jedna moje kamarádka taky chtěla pomoci klukovi, začalo to tím, že mu dobíjela kredit, až se to dostalo k tomu, že si vzali (respektive vzala na své jméno) půjčku na třicet tisíc

[josie]

no to hadam nie.....ja verim, ze sa casom to zlepsi, inak to naozaj nema buducnost

[josie]

nemáte právo číst tento příspěvek

[hope]

nemáte právo číst tento příspěvek

_________________
Všechno jde když se chce? Dokud nemusí chtít taky někdo další...

[josie]

nemáte právo číst tento příspěvek

[Linda Evangelista]

nemáte právo číst tento příspěvek

[josie]

nemáte právo číst tento příspěvek

[Linda Evangelista]

nemáte právo číst tento příspěvek

[josie]

nemáte právo číst tento příspěvek

[Linda Evangelista]

nemáte právo číst tento příspěvek

[josie]

nemáte právo číst tento příspěvek

[Koogi]

nemáte právo číst tento příspěvek

_________________
Look in the mirror and ask your soul if you're alright. Put out the glitter that your soul hides behind.
♥

[little_B]

Josie tiež si myslím, že brať si ďalšiu pôžičku nie je práve najideálnejšie riešenie. Veľa ľudí si myslí, že tým vyrieši svoj momentálny deficit peňazí, ale v reále je často opak pravdou. Ono to totiž láka k ďalším nákupom a k ďalšiemu zadlžovaniu sa...

Problém je ten, že kým sa človek dostane na level, v ktorom má dobrú prácu a zarába toľko, aby si mohol dovoliť aj čo - to ušetriť, ubehne veľa času. Vieš, ja som v tvojom veku zažívala detto to isté (no, teraz tu píšem ako dáka babka ). Mala som síce prácu, ale brutto plat 7.600,- Sk a môj vtedajší priateľ bol na tom podobne. Naše vyhliadky do budúcnosti boli.. ehm... strašné. Mojou jedinou záchranou vtedy bolo, že som bývala s maminou a nemusela som jej nič platiť. Tak som si mesačne vedela odložiť aspoň tú tisícku-dve. Môj vtedajší priateľ za mnou chodil na Wartburgu, dovolenky sme trávili maximálne tak na Balatone, lebo na viac sme nemali... Ale stále som dúfala, že sa to zmení. A zmenilo sa.

Síce sme sa potom rozišli, ale obaja sme sa dostali do toho "vyššieho levelu". Ja som si našla lepšie platenú prácu, on si založil s minimom peňazí firmu, a teraz má obrovský barák s garážou pre 6 áut . Ale trvalo nám to asi 5 rokov, kým sme sa sem dopracovali. Keby mi bol vtedy niekto povedal, že raz budeme takto žiť, by som mu asi nebola verila.

Týmto celým chcem povedať asi toľko, že aj keď sa ti teraz celá vaša situácia zdá byť desná, nemusí to takto byť naveky. Záleží na tom, aký prístup má tvoj priateľ k peniazom. Asi od neho nebolo najmúdrejšie pokupovať si veci, na ktoré nemal peniaze, ale o.k., keď už sa stalo, treba sa cez to nejako dostať, splatiť všetky dlhy a v budúcnosti narábať s peniazmi opatrnejšie. Podstatné je, aby sa ďalej nezadlžoval a aby si čím skôr vysporiadal účty (aj za cenu dočasného obmedzovania sa, čo asi nebude moc príjemné).

Linda teda, nemyslela som si, že mu dáš ešte šancu..

_________________
Prax ukazuje, že žena vydrží ešte desaťkrát toľko vo chvíli, keď vyhlasuje, že už nevydrží. Niektoré typy aj dvadsaťkrát.
Je to dobré. Zachráni to mnohé vzťahy, ktoré stoja za to.
Je to zlé. Udržiava pri živote aj vzťahy, ktoré stoja za hovno už dávno.

[Fantagiro]

nemáte právo číst tento příspěvek

_________________
Asi to tak funguje aj pri rozchodoch. Že aj keď bolia a keď vlastne vôbec nič nie je doriešené, stačí, aby padlo slovné spojenie definitívny rozchod a z kruhového objazdu sa zrazu objaví cesta, po ktorej sa dá výjsť. Je jedno či štvornožky, alebo vzpriamene po dvoch. Je jedno, že ju človek chvíľu ignoruje a stále sa vozí dookola. Je tam. Tá cesta. Človek sa môže nastaviť na nové zajtrajšky, stopne blúdenie emócií v krvnom obehu, celé je to iné. Lepšie.

[josie]

nemáte právo číst tento příspěvek