sfera.pravy.net

[mamba]

jollis, tyjo, po prvnim padu se citim uz docela stabilnejsi, nebo jak to rict, sice se jeste vic bojim, ze zase spadnu,ale snazim se bilancovat co to jde. Ten cval je jeste na me dost obtiznej, jezdime na jizdarne a dela mi problem zatacet, na poli uplne v pohode skoro tryskam, ale rohy moc teda nedavam

Premyslela jsem i do budoucnosti a na co bych se chtela zamerit a hrozne rada bych jezdila drezuru, prijde mi to tak krasne na parkure bych se asi rozsekala.

A co ty? Neco novyho?

[mamba]

nemáte právo číst tento příspěvek

[Fantagiro]

Jazdeniu sa venujem od strednej skoly mam kobylu furioso momentalne je uz starsia pred rokmi som s nou bola na par parkuroch a drezurach, teraz uz nemam cas trenovat intenzivne tak jazdim skor rekreacne, keby ste mali nejake otazky ohladne koni kludne poradim a pomozem ak budem vediet.

Kamaratka sa prestahovala do Prahy a nemoze tam najst ziadnu solidnu stajnu, kde by si mohla platit za jazdenie.
Napr v jednej co bola mala ist 5. v poradi za ten den na kona, co odmietla, ze to tomu konovi neurobi...
Viete o niecom normalnom?
Ona jazdit vie chcela by mat moznost samostatne si pojazdit na jazdiarni alebo ist do terenu.

_________________
Asi to tak funguje aj pri rozchodoch. Že aj keď bolia a keď vlastne vôbec nič nie je doriešené, stačí, aby padlo slovné spojenie definitívny rozchod a z kruhového objazdu sa zrazu objaví cesta, po ktorej sa dá výjsť. Je jedno či štvornožky, alebo vzpriamene po dvoch. Je jedno, že ju človek chvíľu ignoruje a stále sa vozí dookola. Je tam. Tá cesta. Človek sa môže nastaviť na nové zajtrajšky, stopne blúdenie emócií v krvnom obehu, celé je to iné. Lepšie.

[mamba]

V Praze nic moc neznam, ve vesnici nedaleko doporucim:
http://alpin-horse.info

Byla jsem vsehovsudy dvakrat tam, ale jsou tam strasne mili lide a krasne prostredi.

Tu svou staj, kde jezdim, vubec doporucovat nebudu, protoze to vedou strasny holky, ktere nejsou v tom spolehlive, takze i pres to, ze maji hodne koni, tak ti muzou rusit hodiny atd. Ja tam sice jezdim, ale na soukromem, takze vlastne se me to netyka, ale co za historky jsem vsechno slysela, tak vazne nedoporucim.

Jinak my delame pokroky, cvalali jsme treba v lese a tak. Jenze ta ma kobyla to vzdycky tak odpali, ze i kdybych ji urvala udidlem hubu, tak by ji nevadilo, proto mi to obcas nahani fakt strach ten cval... Kdybych s ni vyjela nekam na pole, tak me bez problemu shodi a namiri si to domu:)) Nevim, jestli na to existuje nejaky tip, jak to lepe zvladat, ale urcite bych neco ocenila.

[Fantagiro]

Tak tip by bol mat prilnutie na otazi aby sa kon nedostal mimo kontrolu ale tak v terene je to o tom ze kon ma radost preto cvala rychlejsie.
Keby si mala cest s pomalym a lenivym konom, praveze toto by si ocenila.
Inak ja ked som zacinala s touto kobylou mala som problem v terene v cvale zastavit na rovnej ploche preto som vacsinou cvalala do kopcov.
Ona totiz pri prechode do klusu zvykla dost mi davat najavo vyhadzovanim ze co ju otravujem ona si chce bezat dalej, jej matka bola dostihacka, tak asi nejake stopy a prepiny ostali....
Dikes za tip

_________________
Asi to tak funguje aj pri rozchodoch. Že aj keď bolia a keď vlastne vôbec nič nie je doriešené, stačí, aby padlo slovné spojenie definitívny rozchod a z kruhového objazdu sa zrazu objaví cesta, po ktorej sa dá výjsť. Je jedno či štvornožky, alebo vzpriamene po dvoch. Je jedno, že ju človek chvíľu ignoruje a stále sa vozí dookola. Je tam. Tá cesta. Človek sa môže nastaviť na nové zajtrajšky, stopne blúdenie emócií v krvnom obehu, celé je to iné. Lepšie.