Objavila som tento skvelý board a dúfam že nájdem na nom pomoc zo situacie ktora ma tazi na dusi.
Neviem ci som vybrala spravnu miestnost, nepoznam to tu, tak sa dufam nebudete hnevat...
Mám velky problem a hanbím sa o nom hovorit, preto sa nemam o tom s kým porozpravat a preto pisem anonymne na tento board.
V mladosti som uorbila príšernu vec ktoru nekonečne lutujem, ale bohužial všetko čo raz urobime sa už nikdy nedá vrátiť späť.
Chcem začať od začiatku, aby ste sa ma možno trochu pokúsili pochopiť, i ked ja sama seba nechápem...
Ked som mala asi 16 rokov (tesne pred 17 narodeninami) zoznámila som sa na jednej diskoteke s jedným chalanom. Bol neskutočne krásny, pripadal mi ako najkrajší chalan akého som dovtedy na vlastné oči videla. Všetkým kamoškam s ktorými som bola sa velmi páčil, ale žiadnu z nás ani nenapadlo že by sme ho oslovili lebo nam pripadal privelmi nedosiahnutelny.... Avšak tesne pred tým ako sme odchádzali a od videl že sa obiekame prišiel za mnou a povedal mi že celý večer po mne pozeral (aj ked som si nič nevšimla), že sa mu velmi páčim a že či už musím odísť, musela som lebo som doma prísne cvakala kartu a tak som mu len nechala číslo.... Volal sa Dávid a ja som z toho bola velmi nadšená že takto za mnou sám prišiel... lebo okrem toho jedna kamoška ktorá bola so mnou bola podla mna krajšia ako ja tak mi to bolo velmi príjemne že tento krásny chalan si vybral práve mna.
Potom sme sa začali stretávať, chodili sme si sadnuť na kofolu a na prechadzky... citila som sa velmi šťastná že som konečne našla chalana podla mojich predstav, citila som sa s nim velmi dobre. Takto to šlo asi mesiac a potom ma zobral k jeho sestre, ktora bola niekde odcestovana, aby sme mali viac sukromia a tak sme sa bozkavali, tulili a bolo to velmi pekne, chcel sa aj milovat, ale ja som bola vtedy panna a nemala som este pocit že by som bola pripravena tak som nechcela...vtedy som mala myslím už 17. Takto sa to zopakovalo este par krat, ze sme isli na byt k jeho sestre, pozreli film a tak a chcel sa milovať a ja nechcela... až mi raz povedal, že on si myslí že ja len naschval robím drahoty s tým sexom a ked som mu povedala že to nie je pravda, že ja by som ho aj chcela, ale ešte sa na to necítim, lebo som ešte s nikým nespala tak mi na to povedal že on tomu neveri, že som ešte s nikým nespala, že sa iba hrám na chrumkavu... to sa ma velmi dotklo že mi neveril, ale bola som do neho fakt zalubena... no a on sa so mnou za to rozišiel, že on chce dievča s ktorým bude spávať a ja nechcem.
Vtedy som to velmi ťažko znášala, stale som plakala, on bol mojou prvou velkou láskou, predstavovala som si s nim buducnost, ako ho predstavim rodičom a tak...ako typická zalubena tínedžerka... až na to že ja som to prežívala asi viac ako by bolo zdravé...
Niekolko mesiacov som sa s tým nevedela zmieriť... navyše on sa so mnou občas stretol na kavu či prechadzku a ja som si vždy myslela že si to rozmyslel, ale on sa so mnou chcel asi len vyspat a skusal či už mu dám.... takto ma niekolko mesiacov naťahoval a ja som na neho nevedela zabudnuť....okrem toho som sa ani nesnažila...nechcela som na neho zabudnuť, chcela som ho získať naspäť....
Potom prišla prvá vec ktorú lutujem: začala som sa stretávať s jedným chalanom menom Matus, čo býva blízko pri mne, s nim sa tiež rozišla frajerka a tak sme spolu chodili von a rozprávali si akí sme z toho zničení že sa na nas vykašlali a tak, aj sme sa občas bozkávali....celkom sa mi páčil a možno by som si nim aj rozumela, ale ja som bola priliš zamilovana do Davida... mala som velke depresie že ma nechce.... myslela som si že sa už nikdy nezalubim...verila som tomu... Raz sme tak lezali o Matusa na gauci a bozkavali sme sa a on vymyslel, že či by som sa s nim nechcela vyspať, že ved potom by mi to nerobilo taký problém ani s Davidom a možno by so mnou znovu chcel potom chodiť. Bola som bud neuveritelne naivná, alebo zamilovana, že som na ten nápad pristala a tak som o svoje panenstvo, o ktoré som sa bála prísť s niekym koho som lubila, prišla s niekym na kom mi vôbec nezaležalo.... nikdy si to neodpustim avšak to nie je najhoršia vec aku som urobila
S Davidom som sa stretla s tým že už som pripravená prejsť na "další level", on sa so mnou samozrejme stretol a vyspali sme sa spolu... nebolo to také, aké som čakala, no myslela som si že ked spolu začneme znovu chodiť časom to bude iné.... Ale samozrejme on so mnou už nechcel chodiť... vlastne dostal čo chcel a už mal záujem len na občasnom stretávani sa za učelom sexu, ale žiaden vzťah. Bola to pre mna velka rada, každu noc som preplakala.. On bol totiž ako som neskôr zistila, velký sukničkár a normálny vzťah nemal myslím doteraz... takže som naletela hnusnému k****nikovi a prišla kvôli nemu o panestvo, navyše s niekym koho som nelubila.
V snahe zabudnuť na Davida som sa začala stretavat s chalanmi a tvarila som sa že si "užívam život" ako vo filme a sexovala som s nimi vždy ked bola vhodna priležitosť.... zas nebolo ich až tolko... asi dvaja boli taký s ktorými som sa takto vyspala...
Vtedy som sa kamarátila s babami zo základky, ktoré sa mi zdali vtedy velmi cool, a medzi nimi sa velmi uznavalo ked si baba užívala sexom s chalanmi, tak sa mi to zdalo správne v mojej pubertálnej hlave... už som nemala ani zábrany kedže moje panenstvo bolo fuč, mala som zlomené srdce a neverila som že sa niekedy ešte zalubim tak mi bolo jedno ako sa chovám, kamaratkam sa to zdalo super a to jednine bolo vtedy pre mna dôležité...
Vtedy som si vôbec neuvedomovala, že to nie su moje skutočné kamaratky, lebo inak by mi povedali, že nerob to len za to že si laskou sklamana lebo raz to budeš lutovať, ale práve naopak.....
Nehovorim že som to robila nasilu...vždy som mala velku chuť do sexu a užívala som si ho... len ma to nenaplnalo, lebo som ich nelubila.... ale to som vtedy nedokazala posudiť, lebo som nevedela o čom v skutočnosti sex je, že je o láske a dôvere...
Ako hovorim bola som vtedy velmi naivná a hlupa a ked sa takto myslienkami vraciam do minulosti.... tak som to ani nebola ja, ale niekto celkom iný... lebo moje hodnoty, ktoré som mala pred tým a teraz su celkom iné..... ako malé dieťa som mala viac rozumu a viac nadhladu...
Cele moje spravanie pripisujem tomu, že osm sa sklamala v láske a v mojich idealoch dokonaleho chalana...
Postupne sa dostavame k tej najhoršej časti... Boli letné prázdniny.... práve medzi druhým a tretím ročníkom na gymnáziu... Moja kamoška mala spolužiačku, ktorá bola hrozne pekná... a spávala s chlapmi, ktorí jej potom dávali peniaze... Kupovala si krásne veci, chodila taxíkmi a tvárila sa aká je šťastná.. My sme jej to totalne žrali a zavideli sme jej aké ma šťastie že vlastne za "nič" dostane peniaze a potom si kupuje telefony a topanky a tak dalej...
Chcela by som ešte povedať, že v tej dobe boli peniaze pre mna dosť citlivou záležitosťou, pretože ja som doma nedostavala takmer žiadne vreckové... rodičia mi veci ked tak kupili, ale priamo hotovosť som dostala malokedy a kupili mi len to čo oni sami uznali za vhodné a malokedy to bolo to čo sa mne najviac páčilo, ale bol to kompromis a nemohlo to byt velmi drahe.... Nehovorim že by sme boli nejakí chudobní, ale v tomto naši na mne dosť šetrili ked osm bola mladá, to si myslím aj teraz.... Velmi som tým trpela že nemám takmer žiadne vlastné peniaze a často som sa s mamou pre to pohádala... Moje kamošky zas dostavali od rodičov dosť penazi a preto si mohli kupovať viac veci.... Ja som s nimi niekedy ani nemohla ísť von, lebo som nemala peniaze a celý večer s jednou mineralkou na diskoteke som nechcela byt, ked ony si kupovali drinky a chceli ist domov taxikom a ja som na to proste nemala peniaze..... Mama mi proste na to povedala, že ked peniaze nemám, nech si nájdem lacnejšiu zábavu, ale ja som chcela byt s kamaratkami... Preto som aj tak trochu závidela tej kamoškinej spolužiačke, ktoré mala tolko penazi od chlapov...
V to leto som vyskušala aj nejaké lahké drogy....čím som stratila dalšie moje zábrany...
Vždy som bola proti drogám, moji rodičia mi odmalička hovorili aké je to nebezpečné a ja som si bola istá, že ich nikdy ani len nevyskušam.... Vtedy moje kamaratky začali experimentovať a kedže ja som nemala záujem... tak ma postupne uplne prestavali volať von, lebo si mysleli že by som ich odsudzovala, a tak sa viac krát stalo že mi nezdvihali telefon ked som volala kde su, lebo mali práve drogy.... Kamaratky som mala velmi rada a chcela som sa s nimi nadalej kamaratiť a tak som sa rozhodla že ved to môžem aspon skusiť s tými drogami, že ked im sa zatial nič nestalo, tak sa nemôže ani mne.... Odkedy som to vyskušala, už sme boli zase najlepšie kamaratky.... už ma zase všade volali a už im nevadilo že som si s nimi vždy nedala, lebo už som to raz vyskušala a to bolo pre ne podstatné...
To že som vyskušala tie drogy až tak nelutujem lebo aspon viem o čom to je a viem že ma to neláka, ani nelákalo, nebolo to nič čo by som si kupila za vlastné peniaze, ak by ma niekto neponukol...
A tak sa stala ta najhoršia vec v mojom živote: Kamaratka Martina prišla za nami s tým, že si ju na chodniku odchytilo auto so sympatickým chlapíkom a povedal jej že za to že je taká pekná tak jej dá 200 eur a že ked mu dá číslo a niekedy sa s nim stretne tak jej dá dalších 100. Ona to urobila a mala 300 eur za ktoré si nakupila šperky, oblečenie, tenisky, kredit do telefonu a ešte jej ostalo.... Ja som jej to vtedy velmi závidela a priala som si aby som aj ja stretla takého chlapíka...
Medzi tým som stále milovala Dávida a stále mu písala a on mi odpisoval, stále ma naťahoval, ale nikdy z toho nebolo nič viac...
Raz sme boli u kamaratky, fajčili travu a pili vodku... Vtedy zavolal Martine chlapík z auta a povedal jej že by sa chcel stretnuť (sexuálne) s nejakou jej kamaratkou, že jej za to dá 200 eur a tak sme sa o tom bavili a ja som povedala že by som chcela ísť.....ked som sa dozvedela že aj druhá kamaratka s ním už bola a až teraz sa priznala.....bola som pripitá a v depresii a zalubená a sproste pubertálne decko.... a myslela som si, že ked budem mať peniaze že budem šťastnejšia.....a že si kupim niečo pekne a že ved som aj s inými spala len tak zadarmo tak v čom by to bolo iné... ved teraz by som za to dostala dosť penazi (vtedy 200 eur bolo 8000 slovenskych korun)
Ja som sa s ním naozaj stretla na hoteli a vyspala som sa sním a dostala 200 eur. Ked si na to spomínam....mám pocit že som mala uplne zatemnenu mysel, nevedela som ako keby posudiť, aké velmi je to zle.... že teraz už prekračujem tie najkrajnejšie medze..... vôbec som si neuvedomovala ako si to budem raz strašne vyčítať.....
Vtedy som si myslela že sa už nikdy nezalubim a že chlapi sú nepriateli, ktorí len využívajú ženy.... že najlepšie bude ked skôr využijem chlapa ako on mna....... ja som si myslela že aj tohto chlapíka som využila pre tých 200 eur...... ja som si vôbec neuvedomovala že to on využil mna....
Okrem tohto razu som sa s ním stretla ešte dva razy..... ozval sa mi asi tak raz do mesiaca..... postupne som sa prestala až tak často stretávať s kamaratkami.... ani neviem prečo..... potom som sa zoznámila s filipom a on bol konečne chalan o ktorom sa zdalo že by som sa znovu mohla zalubiť a tak som sa s nim začala stretávať.... Chlapík z auta mi ešte volal, ale vtedy som už mala Filipa a tak som sa s ním už nechcela stretnúť.... povedala som mu že je konec, nech už si vymaze moje číslo... a on sa mi už viac neozval.....
S Filipom sa mi podarilo vytvoriť vzťah, zalubila som sa do neho, aj ked v kutiku srdca som ešte mala Davida.... Filipovi som o mojej temnej minulosti nikdy nič nepovedala... chodili sme spolu dva roky lubila som ho ale nikdy tak ako na začiatku Davida... avšak Filipa som lubila, ale nie tak vášnivo až posadnuto, ako Davida.
Už som sa viac nevyspala s nikým pre peniaze, ani som odvtedy už s nikým nespala len tak na jednu noc....
Pomaly budem končiť vysokú školu... mám priateľa ktorého nekonečne ľúbim, sme spolu už 5 rokov a dalo by sa povedať že som šťastná.... Avšak toto nešťastné leto ma neuveritelne ťaží na duši mám hrozné výčitky a nikdy som sa s tým nezmierila, čo som vyviedla a myslím že sa s tým nikdy ani nezmierim... Môj priateľ o tom nič nevie a nemôžem mu nič povedať, pretože by to nepochopil.......ved ani ja sama tomu nechápem....
Nemôžem sa o tom s nikým porozprávať, pretože nikto s kým sa momentálne stretávam o tom nič nevie..... s bývalými kamarátkami som sa už nevidela niekolko rokov a nie som s nimi v kontakte.
Preto hladam radu aspon na internete.....snad ma niekto pochopí, kto zažil niečo podobné, alebo počul o niekom.... velmi ma to trápi.....
Ďakujem vám, ak ste tuto dlhu story prečítali až do konca a čakam na odpovede... len ma prosím neodsudzuje pretože vzať to späť už nedokážem..... a ja sama sa odsudzuem viac ako dosť...